ÚvodK javom, ktoré majú celosvetový charakter a stali sa neoddeliteľnou súčasťou aj súčasnej vývojovej etapy Slovenskej republiky, patrà predov?etkým migrácia obyvateľstva. Jej prÃčinou je najmä útek občanov z krajiny pôvodu alebo posledného trvalého pobytu pred prenasledo trainÃm najmä z dôvodov rasových, nábo?enských, národnostných, restrainých, ako aj pred dôsledkami vojnových konfliktov a etnických čistiek. Veľkú skupinu tvoria aj cudzinci, ktorých dôvodom migrácie sú nepriaznivé ekonomické a ?ivotné codmienky. Migrácia nie je javom novým. Z hľadiska historického mô?eme kon? gluinessovať, ?e tento problém je spätý s dejinami ľudstva od ich prvopočiatku. Stanovenie konkrétnych zásad pomoci utečencom prinieslo a? prijatie ?enevskej dohody z roku 1951 a Newyorského protokolu z roku 1967 o právnom postavenà utečencov, akceptovanÃm ktorých sa vlády signatárs kych krajÃn zaviazali uplatňovať ich vo svojej zahranično-politickej orientácii. Slovenská republika za obdobie svojej existencie musela od základov rie?iť nielen problémy vnútro?tátneho charakteru, ale aj úlohy, ktoré jej vyplynuli z medzinárodných záväzkov prijatých v dôsledku spoločensko-politických zmien po rozpade bývalej ČSFR a v súvislosti so sprievodným zvý?enÃm migračného pohybu na územà Slovenskej republiky. Pre azylantskú krajinu predstavuje integračný proces celý rad ?pecifických problémov, o čom svedčà skutočnosť, ?e ani v krajinách s dlhoročnou tradÃciou prijÃmania utečencov a cudzincov sa s touto problematikou nevysporiadali, a to nielen metodologicky, ale ani sa nezjednotili v názore na pojem integrácia a spôsob jej realizácie. Na základe zahraničných zdrojov a skúsenostà mo?no kon?tatovať, ?e hlavným znakom integračného procesu napr. vo ?và ©dsku je multikultúrna integračná pol! itika, ktorá umo?ňuje cudzincom pokračovať vo vlastnom spôsobe ?ivota. Vo Veľkej brittánii je z integrácie vylúčený nielen proces asimilácie cudzincov, ale aj v?etky prvky, ktoré by utečenca z dôvodu rasy, nábo?enstva a pôvodu znerovnoprávň prolatei s miestnym obyvateľstvom. V prÃstupe Francúzka k integrácii cudzincov je pozitÃvnou skutočnosť, ?e im vytvára rovnaké podmienky a mo?nosti existencie, aké má domáce obyvateľstvo, av?ak na druhej strane neskrýva určité asimilačné tendencie. Dominantným znakom nemeckého prÃstupu k integrácii je poskytnutie práce utečencom so ?tandardným finančným ohodnotenÃm, čÃm sa sleduje proces adaptácie na podmienky ich ?ivotného ?týlu. Tolerantnosť miestneho obyvateľstva k cudzincom je preto závislá od toho, ako sú tÃto schopnà vysporiadať sa s po?iadavkou adaptácie na podmienky Nemecka. Vychádzajúc zo ?irokého s pektra prÃstupov k integrácii mo?no ju charakterizovať ako začlenenie jednotlivca do spoločnosti za predpokladu, ?e sa mu vytvoria základné podmienky na bývanie, zabezpečia pracovné prÃle?itosti, mo?nosti ďal?ieho vzdelávania, vyu?Ãvania zdravotnÃckych a iných slu?ieb a sociálnych vymo?enostÃ. Nárast cudzincov ?iadajúcich o priznanie postavenia utečenca v Slovenskej republike sa via?e na rok 1993, kedy Záchytným utečeneckým táborom v Adamove (ďalej len ZUT Adamov) pre?lo 391 osôb, z ktorých 72 po?iadalo o priznanie postavenia utečenca. Kladne z nich bola vybavených 38 ?iadostÃ. V roku 1994 počet ?iadateľov o priznanie postavenia utečenca predstavoval 140 osôb, z ktorých bolo tie kladne vybavených 50. V roku 1995 sa o priznanie postavenia utečenca uchádzalo 263 cudzincov, z ktorých bolo kladne vybavených 59. Uvedené počty dokumentujú skutočnosť, ?e Slovenská republika sa v nicotinamide adenine dinucleotideväznosti na prij! Ãmané ochranárske opatrenia ?tátov Európskej únie postupne menà z tranzitnej na pobytovú krajinu pre túto kategóriu cudzincov. Ďal?Ãm nezanedbateľným faktorom je i stabilizácia a hospodársky rast Slovenskej republiky. Je zrejmé, ?e nerie?enie tohto problému by v budúcnosti mohlo vyvolávať napätie medzi domácim obyvateľstvom a cudzincami, ktorà ?iadajú o priznanie postavenia utečenca, alebo ktorým toto postavenie bolo priznané. V súčasnosti sa na územà Slovenskej republiky nachádza 208 osôb s priznaným postavenÃm utečenca a ďal?Ãch 53 cudzincov čaká na rozhodnutie. Koncepcia rie?enia procesu integrácie utečencovKoncepcia integrácie utečencov do spoločnosti v podmienkach Slovenskej republiky vychádza z doteraj?Ãch vlastných praktických skúsenostà v danej oblasti a medzinárodných poznatkov. Pre úspe?nú integráciu v počiatočnom ?tádiu je jednoznačne potrebná pomoc ? tátu umo?ňujúca prekonávať problémy prameniace zo skutočnosti, ?e sa jedná o cudzinca nachádzajúceho sa pre neho v nezná mama prostredÃ, ktoré ho výrazne znevýhodňuje v porovnanà s domácim obyvateľstvom. Taktie? absentuje koncepčný systémový prÃstup, ktorý by umo?ňoval integrovať utečencov v intenciách, ktoré by boli pre ?tát z hľadiska mo?nostÃ, ale i medzinárodných záväzkov prijateľné. Nezanedbateľným faktorom je i skutočnosť, ?e pri počiatočných výdavkoch na integráciu je utečenec povinný starať sa o seba a svoju rodinu samostatne, bez výraznej?ej pomoci ?tátu. Z doteraj?Ãch skúsenostà vyplýva i poznanie, ?e časť utečencov vôbec nie je schopná sama sa integrovať do spoločnosti. Osoby, ktoré ?iadajú o priznanie postavenia utečenca na územà SR, budú, tak ako doteraz, prechádzať povinnou karanténou v ZUT Adamov a Pobytovým utečeneckým táborom v Brezovej pod! Bradlom, resp. azylovými domami vo Zvolene a v StakčÃne. Počas maximálne polročného pobytu utečencov v objektoch v Brezovej pod Bradlom, Zvolene a StakčÃne, ktoré slú?ia ako integračné strediská so sociálnou asistenciou, sa im poskytnú sociálno-právne poradenské slu?by, zabezpečà výučba slovenského jazyka, rekvalifikačné kurzy a pod. V uvedených strediskách sa im zároveň poskytne integračná ponuka bývania a pracovnej prÃle?itosti. V prÃpade odmietnutia ponuky je utečenec povinný zaistiť si ubytovanie a prácu vlastnými silami. Vzhľadom na nedostatok ubytovacÃch kapacÃt nedarà sa dodr?ať zásadu maximálneho polročného zotrvávania v integračných strediskách, a to ani v prÃpade zabezpečenia náhradného ubytovania utečencom v ubytovniach rôznych podnikov, nakoľko sami nie sú schopnà uhrádzať vysoké finančné čiastky za nájomné. V tejto súvislosti treba pripomenúť, ?e poskytnutie integračnej ponuky je závislé na mo?nostiach ?tátneho rozpočtu a prÃstupu k mimorozpočtovým zdrojom medzinárodného a domáceho charakteru. Integráciu utečencov do spoločnosti bude ministerstvo vnútra realizovať v úzkej súčinnosti s ministerstvom práce, sociálnych vecà a rodiny, ministerstvom ?kolstva, ministerstvom financiÃ, obcami, Úradom vysokého komisára OSN pre utečencov (ďalej len UNHCR), Medzinárodnou organizáciou pre migráciu (ďalej len IOM) a mimovládnymi organizáciami. Jej úspe?nosť bude závislá na realizovanà sa utečencov na trhu práce, zÃskavanà zodpovedajúceho sociálneho ubytovania, vytváranà podmienok jazykovej prÃpravy a mo?nostà ďal?ieho vzdelávania, resp. na absolvovanà rekvalifikačných kurzov a pozitÃvnom ovplyvňovanà verejnej mienky s cieľom prijatia utečencov do kolektÃvov obcà org ánmi obce a občanmi. Zabezpečovanie integr! ácie utečencov bude prebiehať na týchto úrovniach:A) republikovej:vláda SR ka?doročne, ako súčasť rozpočtu ministerstva vnútra, schvaľuje prÃslu?nú finančnú čiastku účelových prostriedkov, z ktorých sa realizuje aj financovanie integrácie utečencov,B) rezortnej:ministerstvo vnútra, v spolupráci so zainteresovanými ministerstvami, obcami, UNHCR a mimovládnymi organizáciami, zabezpečuje rie?enie nasledovných otázok:1) Vyhľadávanie pracovných prÃle?itostÃ, resp. pomoc pri zabezpečovanà zamestnaniaPrioritou pri umiestňovanà utečencov je vyhľadávanie, resp. zabezpečovanie zamestnania, pričom ministerstvo vnútra úzko spolupracuje s ministerstvom práce, sociálnych vecà a rodiny. Utečenci sú umiestňovanà do okresov s najni??ou mierou nezamestnanosti na základe prehľadov, ktoré raz tabular arrayčne ministerstvu vnútra poskytuje ministerstvo práce, sociálnych vecà a rodiny. Významný podiel pri zabezpečovanà zamestnania má spolupráca s mimovládnymi organizáciami. 2) Vyhľadávanie, resp. zabezpečovanie zodpovedajúceho sociálneho ubytovaniaPri zabezpečovanà zodpovedajúceho sociálneho ubytovania ministerstvo vnútra spolupracuje s mimovládnymi organizáciami, ktoré sa podieľajú na vyhľadávanà vhodných ubytovacÃch kapacÃt. Ide o vyu?itie bytového fondu na základe dohody medzi ministerstvom vnútra a obcou, alebo o mo?nosť ubytovania utečencov v zariadeniach organizácià (ubytovne, robotnÃcke hotely a pod.) za rovnakých podmienok, aké majú slovenskà občania. V prÃpade, ?e obec zabezpečà bývanie utečencom v bytoch vo vlastnÃctve obce, ministerstvo vnútra jej poskytne jednorázové finančné prostriedky na rozvoj to a lower place?truktúry, opravy a rekon?trukciu bytového fondu. Vý?ka poskytnutých prostriedkov na tento účel bude závislá od veľkosti prideleného bytu, m! aximálne v?ak v čiastke 300.000 Sk na jeden byt. Na tieto účely pre rok 1996 sa uva?uje v rozpočte migračného úradu s čiastkou 5 mil. Sk a v rovnakej vý?ke je zmluvne dohodnutá vý?ka finančných prostriedkov z medzinárodných zdrojov. Uvedená čiastka postačuje na krytie týchto potrieb pri súčasných počtoch utečencov na rok 1996.
V prÃpade, ?e stav utečencov sa v budúcnosti výrazne nezvý?i, predmetnú finančnú čiastku je mo?né zÃskať prerozdelenÃm výdavkov ministerstva vnútra určených na činnosť migračného úradu, čÃm n evzniknú nové nároky na ?tátny rozpočet nad rámec teraj?ieho stavu. 3) Uskutočňovanie výučby slovenského jazykaZákladnou podmienkou integrácie cudzincov s priznaným postavenÃm utečenca na územà Slovenskej republiky je primeraná znalosť slovenského jazyka, nakoľko schopnosť komunikácie preva?nej časti utečencov nie je na dostatočnej úrovni. Na jej zvládnutie v rámci integračného procesu zabezpečà ministerstvo vnútra v spolupráci s ministerstvom ?kolstva bezplatne výučbu slovenského jazyka formou kurzov pre utečencov umiestnených v integračných strediskách. Cieľom tejto výučby je dosiahnutie základných znalostà na stupni umo?ňujúcom ústnu a pÃsomnú formu komunikácie. 4) Zabezpečenie vzdelávania a prÃpadnej rekvalifikácieV rámci integrácie bude zabezpečená pravidelná dochádzka detà do ?koly podľa vyhlá?ky M? SSR č. l43/l984 Zb . o základnej ?kole v znenà vyhlá?ky M?M? SR č! ;. 409/1990 Zb. a smernice M? SSR č. 7496/l985-20 z 5.7.l985 o základnej ?kole v gobbler zmysle, ?e deti cudzincov s priznaným postavenÃm utečenca zaraďuje do prÃslu?ného ročnÃka riaditeľ ?koly, po zistenà úrovne ich doteraj?ieho vzdelania a ovládania slovenského jazyka. Vzhľadom na ?pecifické problémy vzdelávania detà utečencov bude potrebné, v prÃpade ich väč?ej koncentrácie v jednej lokalite, vytvoriť samostatné oddelenie ?kolského klubu zamerané na zdokonaľovanie sa v slovenskom jazyku. Deťom utečencov sa umo?ňuje aj ?túdium na stredných ?kolách toho istého alebo prÃbuzného typu, aký nav?tevovali vo svojej vlasti a po jeho úspe?nom absolvovanà dostanú rovnaký doklad o ukončenà ?túdia, ako slovenskà ?iaci. Na utečenca, ktorý sa bude uchádzať o vysoko?kolské ?túdium sa vzťahuje zákon o vysokých ?kolách, ?tatúty vysokých ?kôl a fakúlt, kde sú upravenà © podmienky prijatia na ?túdium, priebeh a ukončenie ?túdia. Ministerstvo vnútra zabezpečà v spolupráci s mimovládnymi organizáciami, vyu?Ãvajúc medzinárodné finančné zdroje, rekvalifikáciu utečencov podľa ponukovej ?truktúry úradov práce. 5) Sociálne zabezpečenie a poskytovanie zdravotnÃckej starostlivostiPoskytovanie dávok a slu?ieb sociálneho zabezpečenia je upravené zákonom č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečenà v znenà neskor?Ãch predpisov a ďal?Ãmi osobitnými predpismi, ktoré upravujú dávky nemocenského zabezpečenia, zabezpečenia rodiny, matiek a detà ďal?Ãmi dávkami, ako aj zabezpečenie niektorých skupÃn pracujúcich osobitnými sociálnymi dávkami. Pri rie?enà otázok súvisiacich s poskytovanÃm zdravotnÃckej starostlivosti utečencom sa postupuje podľa zákona NR SR č. 273/1994 Z.z. o zriadenà V?eobecnej zdravotnej poisťovne, financovanà zdrav otného poistenia a o zriaďovanà rezortných, o! dvetvových, podnikových a občianskych poisťovnà v znenà neskor?Ãch predpisov, na základe ktorých sa tejto skupine osôb poskytuje zdravotnÃcka starostlivosť v takom rozsahu, ako ostatným občanom Slovenskej republiky. 6) Vytváranie podmienok pre prijatie utečencov do kolektÃvov obcà a vybraných lokalÃt orgánmi obce a občanmiSociálni pracovnÃci ministerstva vnútra zodpovednà za realizáciu integračného procesu skúmajú podmienky integrácie utečencov vo vybraných obciach z hľadiska ochoty občanov prijÃmať utečencov, pričom ministerstvo vnútra pozitÃvne ovplyvňuje občanov formou organizovania verejných pohovorov za prÃtomnosti utečencov, ktorà sa budú v obci integrovať. Nezanedbateľným prvkom je aj informovanie občanov o poskytovanà finančných prostriedkov na rozvoj infra?truktúry obce tak, ako je to uvedené v bode 2 tohto návrhu. Proces integrácie ute čencov do občianskeho ?ivota z hľadiska ?tátu je mo?né pova?ovať za ukončený realizáciou základných podmienok integračného procesu, ktoré sú reprezentované integračnou ponukou najneskôr do 6 mesiacov. Realizácia základných podmienok (integračná ponuka) znamená i ukončenie tejto nad?tandardnej starostlivosti ?tátu o utečencov. Po nej nasleduje povinnosť utečencov zaistiť si zamestnanie a bývanie vlastnými silami a prostriedkami. V prÃpade, ?e utečencovi nebude mo?né v tejto lehote ponúknuť bývanie a zamestnanie, predĺ?i sa jeho pobyt v integračnom stredisku o čas nevyhnutne potrebný na prÃpravu integračnej ponuky. from CITA´s articles If you pauperism to get a full essay, order it on our website:
BestEssayCheap.comIf you want to get a full essay, visit our page:
cheap essa! y
